Prítomnosť

Byť prítomný znamená byť tu a teraz. Tu a teraz svojimi myšlienkami. Tam, kde sa nachádza naše telo, tam sa ocitne aj naša myseľ.

Myseľ  je síce dobrý sluha, ale zlý pán, a preto  by sme sa ju mali naučiť ovládať. Tak ako ovládame svoje ruky a nohy, tak by sme sa mali naučiť pracovať aj so svojou mysľou. Je veľmi dôležité, aby sme si vždy uvedomovali, kedy sme pánom my, a kedy nás riadi ona sama. Nie je to samozrejme nič jednoduché a mnoho ľudí žije v stotožnení so svojou mysľou, dokonca sa často mylne domnievajú, že ich myseľ sú ONI. To, že naša myseľ je naučená neustále produkovať množstvo myšlienok je len zlozvyk tejto doby. S myšlienkami sa prenášame často do svojej minulosti alebo budúcnosti, ale skoro nikdy nie sme prítomní.

Aká je tá skutočná prítomnosť?

Je to stav, kedy sme napojení na naše skutočné JA. Neanalyzujeme a ani sa nesnažíme prisudzovať daným veciam vlastnosti. Jednoducho ich len akceptujeme také, aké sú. Je to na jednej strane tak jednoduché, stačí len pozorovať a byť bdelý, ale na druhej strane žijeme v dobe, ktorá našu myseľ vyniesla na piedestál našich životov a je pre ňu ťažké vzdať sa tohto lákavého a dôležitého postavenia. A tak sa nechávame unášať myšlienkami, snívame o tom, čo by sme chceli a spomíname si na všetko, čo sme zažili ...a tie najkrajšie okamihy, ktoré prináša každodenný život nám unikajú.

Skúsme byť aspoň na chvíľku každý deň vedomí svojej prítomnosti. Odsuňme myšlienky a pozorujme.

Je to úžasný stav oslobodenia sa od všetkého okolo nás. Stávame sa pozorovateľom a vtedy skutočne žijeme.